Volské oko na dva ťahy | Arctic Eggs

Arctic Eggs Vás pozýva do sveta dystopického mestečka v Antarktíde, z ktorého sa chcete dostať "na slobodu". V ceste Vám bráni šéf tejto oblasti, ktorý Vás zároveň značne obmedzil - zvládnete len chodiť a... smažiť veci na panvici. Ale nakoniec, čo vlastne viac potrebujete k tomu, aby ste nakŕmili dosť ľudí a konečne sa dostali von?

Herná mechanika smaženia je pomerne jednoduchá - tým, že hýbete panvicou (ideálne myškou. Dá sa hrať napríklad aj na Steam Decku, ale údajne to má pár problémov, ako napríklad, že občas skipne nejaký texty. V kombinácii s tým, že herná mechanika smaženia je zjavne robená pre myšku, tak určite odporúčam keyboard + mouse), tak produkujete teplo, ktoré smaží jedlo. Bohužial však obyvateľom nie je po chuti roztečené bielko a štýl volského oka "sunny side up", takže musíte vajce po opečení z jednej strany aj preklopiť. A tiež sú dosť rozmaznaní na to, aby im nechutilo jedlo zo zeme, čiže keď Vám nejaká ingrediencia vypadne, tak... smažíte znovu.

Postupným preskúmavaním zistíte, že tu žijú aj väčší gurmáni a nebudú chcieť opiecť len vajíčko, ale napríklad aj rôzne druhy rýb a veľa iných netypických ingrediencií. Prezradím len, že napríklad základnou prílohou vo svete Arctic Eggs je zjavne... cigareta?

Absurdne smiešnou je vždy scéna, kde sa neuroticky snažím riadne opiecť vajíčko, alebo inú surovinu, už po niekoľkýkrát a opäť raz odletí pri obracaní von z panvice jak dekel hráčika, čo sa prvýkrát hrá Undertale a môj "zákazník" sa len pokojne pozerá, kľudne mi necháva čas, a čím viac pokusov sa mi nedarí, tým viac som s jeho kľudom v kontraste. Po 10 – 20 pokusoch sa nad tým pousmievam, medzi 20 – 50 upadám do mizérie a 50+ sa už zo mňa stáva Gordon Ramsay. Teda bohužiaľ nie kulinárskym skillom, ale kadenciou nadávok, keď príde výser. Avšak aj tá najväčšia frustrácia sa premení v zasmianie sa nad sebou samým a absurdnosťou situácie (trochu mi nabieha spomienka na niekoľkominútové grganie Klaymana po ochutnávaní muchotrávky).

Ale žiadne strachy, nie je to žiadny Soulslike varenia. Cez väčšinu smaženia sa dá pomerne jednoducho dostať, a keby niečo, tak hrá ma geniálny systém nastavenia obtiažnosti, kde sa zväčšujú, alebo zmenšujú okraje panvice, aby Vám jedlo menej padalo na zem.

Najväčśím klenotom v hre pre mňa boli hlášky postáv, ktoré sa vymykajú tomu, čo by ste od NPCs v hre mohli očakávať. Od vtipných one-liners, cez absurdné pokecy až po zaujímavé, filozofické a úderné úvahy. Jednoducho ma to pohltilo tak, že som vysával každý priestor, ktorý mi hra ponúkla a snažil sa vyškriabať ešte aspoň jeden monológ postavy zašitej niekde za rohom. Dokonca som kvôli tomu aj skočil do záchodu.

Za zmienku stojí určite aj zaujímavá práca s kamerou popri monológoch / dialógoch hladných a najedených obyvateľov, ktorá dotvára bizarnosť všetkého okolo.

Pokiaľ si Arctic Eggs nebudete chcieť zahrať, tak si určite skúste aspoň na chvíľu pustiť trochu soundtracku. Absolútne výborná vec, ktorá do tohto herného sveta sedí ako riť na šerbel, ale zároveň nadchne aj v slúchadlách v reálnom svete. Niekto hudobne znalejší než ja určite rád pozdieľa, čo je to vlastne za žáner.

Vizuál je tiež svojsky krásny a neotrelý. Špina, tma a chlad antarktickej dystópie je krásne prevoňaná neónovými žiarivými svetlami z miestnych barov. Neovplývam príliš rozsiahlym slovníkom v tejto oblasti, tak nechám za seba trochu pohovoriť skôr screenshoty.

Dokáže hra byť zábavná, pokiaľ má len jednu, na prvý pohľad jednoduchú, mechaniku? Za mňa určite áno! Veľkou výhodou Arctic Eggs je teda aj to, že je to kratučká hra a za 2 – 3 hoďky hrania Vás pravdepodobne neunudí. Smaženie ale nie je zďaleka to, čo je na tejto hierke najlepšie a najkrásnejšie.