Playdate je drobná žltá konzolka s ešte drobnejšou kľukou. Tou drobnou kľukou rád točím. Niekedy len tak – z dlhej chvíle. Ale najradšej vtedy, keď si odo mňa nejaké to umné točenie kľukou vyžaduje hra, ako napríklad najnovší prírastok do Season 2 s názvom Long Puppy.
Nikdy nedôveruj ľuďom, ktorí sa vždy len usmievajú.
Premisa hry je jednoduchá: Chlapec si hádže loptu, lopta skončí na ťažko dostupnom mieste (na druhej strane širokej jamy, na strome, na dne čerstvo vykopaného hrobu). Ty ako poslušný psík mu ju chceš priniesť. Lenže na to, aby z teba bol veľký a silný long puppy toho musíš ešte veľa popapať. Pomocou kľuky otáčaš hlavou a tlačidlami sa naťahuješ ako húsenica. Čím plnšie bruško, tým dlhšia a obratnejšia húsenica z teba je. Miesta, ktoré boli najprv nedostupné, o pár minút už hravo dosiahneš. Jedlo hľadáš po celej mape, ale tvoj citlivý psí ňufák, našťastie, funguje ako radar. Keď sa však konečne dostaneš k lopte, zjaví sa strašidelný duch tvojho psieho predchodcu a začne ťa naháňať. Utekáš aj s loptou do bezpečia k svojmu páničkovi.
A na záver odmena, keď zo psíka pomocou kľuky vytlačíš ten najväčší bobek na svete, ktorý si potom môžeš pomocou kľuky aj dôkladne poprezerať. A pre vášnivých zberateľov je v každej úrovni ukrytá aj pachová stopa niektorého z bohatej palety tvorov. Ako sa hovorí v našom chotári: Musíš ich mať všetky!
Pokochaj sa svojím dielom.
S 13 úrovňami je hra klasickou playdatovou chuťovkou približne na hodinu hrania. Polish v nej nehľadajte, ale srdiečko má obrovské. To všetko je sprevádzané hravou hudbou na štýl Pikuniku. Keby mi niekto povedal, že túto hru navrhol rovnako ako Crankin’s Time Travel Adventure zo Season 1 Keita Takahashi, uveril by som mu. Ale celú ju spravil úplne sám Indiana-Jonas. A tak je to dobre.
Jedna z mnohých užitočných myšlienok, ktorými ťa hra obdarí.
Rytmická hra na Playdate? No nech sa páči! Niekedy si vravíte, že náhody neexistujú, a ja si to vravím teraz, keď na mňa vyšlo napísať o Season 2 hre, ktorá je zrovna rytmická. Už z náhľadu som tušil, že to bude láska na prvý tón, ale s napätím som čakal, ako to majstri plejdejťáci vymyslia – budeme len klasicky stláčať tlačítka do rytmu, alebo sa pridá aj náš najlepší kamarát – kľuka žltá obecná?
A nebol som sklamaný – princíp hry je jednoduchý, ale zároveň originálny a chytľavý. A kľukový! Zľava doprava na vás, resp. vaše zachytávatko™, ktoré akoby Pongu z oka vypadlo, letia tóny. Tóny v rytme. Sú buď vo forme guľôčky, ktoré treba trafiť stlačením, alebo vo forme hadíka, kde treba tlačítko podržať a zároveň sa hýbať zachytávatkom™ do tvaru tohto hadíka. No a zachytávatko™ ovládate, samozrejme, kľukou – len tak, hore dole.
Hra má story mode, kde navštevujete rôzne planétky, na ktorých hľadáte inšpiráciu pre svoje nové skladby. Hudba je až nečakane výborná a hudobných štýlov je príjemne mnoho. Hra mi prišla celkom ťažká, takže som si ju užíval bez hanby na casual. Ach, krása! Skúsil som aj hard a tiež to nebolo zlé. Hm, a vykúka tu na mňa aj E X T R E… nie nie, späť do reality, veď groove. Pohoda, kľudné vlny a tak.
Ottov galaktický groove má množstvo nastavení, ktoré vám z hry spravia ešte väčšiu pohodu – môžete si zväčšiť svoje zachytávatko™, vypnúť kľuku, takže budete len ťukať do rytmu, alebo, naopak, vypnúť tlačítka, takže sa budete len triafať kľukou. Ach, Otto, oáza pohody! Žiadne leaderboardy, žiaden stres, len najlepšia hudba, rytmus, kľuka. Jukebox mode? Tak ten neexistuje, je to len fatamorgána, výmysel vašich chorých nenasýtených mozgov, tlačítko, ktoré nejde stlačiť. Dajte si dúšok žltej pohody.
